sobota 8. septembra 2018

ZAČALI DVE Š

Teda, jedno Š už aj skončilo, s prispením £7 do domácej kasy. A ešte aj počasie bolo dobré. No fajný deň na ďalšej poľnohospodárskej šou konanej rovno tuto dole pod nami na poli.

Deti sa vykolotočovali dosýtosti a keď som im už jarmočnú zábavu ukončila, našiel sa ktosi, kto im venoval ďalšie libry na krútenie sa. Šťastie sa na všetky ostrovné deti usmialo ešte aj teraz v septembri, keď sa tu na chvíľu doplavilo ešte viac kolotočov a podobných strojov. Nechala som sa nahovoriť aj ja. Na tie moje kriky budú všetky brehy ostrova ešte dlho spomínať😁 (nič v porovnaní s týmto, doteraz nechápem, ako ma švagor presvedčil si na to sadnúť. A k tomu s opätkami na nohách, mala som vážnu obavu o nič netušiach ľudí pod nami -- čo ak mi tá topánka skĺzne z nohy, veď z takej výšky by sa to dalo klasifikovať ako zbraň!). Ach, nevadí. To je dávna minulosť.

Späť k šou. Ovce boli tentokrát fialové, hnedé, okrové a veľmi biele (aspoň raz za rok☺, normálne by ma zaujímalo, ako a čím sa taká úžasne žiarivá belosť dosiahla). Naše dve nakŕmili somárikov, kozy, pohladkali kone a boli zase raz šťastné. Staršia vyhrala prvú cenu za v kategórii "záložka s vylisovaným kvetom", čo jej vynieslo päť libier, z toho nadšená nejako nebola, že mama, prečo som peniaze dostala, a ja dve libričky za 3. miesto v pečení žemlí. Chcela som sa zapojiť aj do kategórie "kytica divokých kvetov", ale po takom suchom lete boli napr. také margarétky už riadne opelichané a to ostatné kvetenstvo, čo som našla, akosi neznieslo vodu z kohútika a nevedelo sa z toho šoku narovnať. Tak som to brala ako znamenie, že sa nemám chamtiviť za librami.

Po šou už podľa starších ľudí začína zima a naozaj, hneď začalo pršať a hmliť sa. Dobre načasované teda, že škola začína v polovici augusta. Aspoň deťom nebýva ľúto, že vonku slnko svieti a ony v škole trčia.

Tento rok začala chodiť aj naša staršia. Lebo chcela. Nechcelo a stále sa jej nechce učiť v štýle "seď a píš", a našťastie to tam ani také nie je, proste školu využívame ako inštitúciu kontaktu = sú tam deti, s ktorými sa môže hrať a ktoré pozná. Inak sa nejako nevzrušujem ohľadom učebného procesu, lebo nemám také tie predstavy, že deti sú tupé a škola z nich spraví múdrych a hotových ľudí. Táto škola je však jednou z tých, kde je vyučovanie veľmi hravé a tvorivé a celý ten proces nie je taký ten (m)učiaci, takže spokojné sú všetky strany.

S jedným som mala problém a to s uniformou. Brrr, uniformy a uniformita. Mala som možnosť sa o nich porozprávať s miestnou pani zo skôr narodenej generácie. Vysvetlila mi svoj pohľad na ne -- že konečne boli deti rovnaké bez ohľadu na to, koľko majú ich rodičia peňazí. Chápem. Ale na druhej strane, uniformita zabíja individualitu. To som jej zas vysvetlila ja a spomenula komunizms, v ktorom som našťastie žila iba 6 rokov. A tak sme sa rozišli obohatené o názor druhej strany.

Ešte že školička tu nevyžaduje uniformu. Bolo by dobré, keby bola, ale nemusí sa. Hnedovlasá že ju chce nosiť, nuž tak dobre, ale sabotujeme ju, ako sa dá. Niekedy outfit závisí od toho, či a čo sa stihlo vyprať.

Zo záujmu som si kukla, kto kde kedy prečo uniformu vyžaduje. Väčšinou ide o školy "tam dole", tu na severe je to akési liberálnejšie mám pocit. Na juhu sa vraj trestá aj to, ak je rovnošata špinavá či iného odtieňa. Výborne. Takže sa nám úspešne podarilo vykoreniť šikanu kvôli oblečeniu medzi žiakmi, ale škola má právo módnej šikany a kecať všetkým do toho, ako sa má kto obliekať. Len či aj učiteľom?😕 Nie je to zasa prípad "deti musíme vycvičiť!!! -- ale my dospelí máme právo byť k sebe zhovievaví, lebo už nie sme deti a nik nám nebude rozkazovať!!!?"

Školské uniformy všetkých krajín, spojte sa!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára