Sme nevyhrali. Ani jedna, ani druhá strana. Na ostrove padajú teplotné rekordy a na Slovensku... No, bodaj by padali! Kde bolo to slnko a hic minulý týždeň? Prifúkli si ho na ostrov.
Najhlavnejšie je, že my sme vydržali to hore-dole cestovanie. Teda aj člen rodiny, ktorý sa odhodlal prísť nás navštíviť.
Áno, a teraz idem dopodrobna vypísať, ako úmorne treba cestovať, ak sa chceme vybrať do Glasgowu. Jasné, dá sa to aj menej namáhavo, ale to treba ísť minilietadlom s maxicenami. Takáto cesta trvá s busom na miniletisko a letom asi hodinu a človek je v Glasgowe.
Naša nie veľmi dobrovoľne preferovaná cesta trvá okolo 6 hodín. Najskôr busom do prístavu na ostrove. Dakedy je to o to zaujímavejšie, keď je už všetko nachystané a na poslednú chvíľu sa dozvieme, že:
a) loď nejde z očakávaného prístavu, ale z toho druhého na druhom konci ostrova
b) loď nejde vôbec
To sa stáva hlavne v zime, takže teraz na to radšej ešte nejdem myslieť.
No. Takže dve hodiny loďou do ďalšieho prístavu na pevnine. To sa celkom dá, pokiaľ nevyfasujeme loď, ktorá je staršia ako ja, kde je viac miesta a zábaviek pre psov ako pre deti. Potom chvíľu čakáme na bus, ktorý sa s nikým nepára a ide si plnou parou vpred po všetkých zákrutách a serpentínach, čiže ak sa nám podarí sedieť vzadu, často sa podarí podráždiť aj žalúdkový reflex. Alebo ako minule, vysypať moje miniparadajky na zem a ako sa gúľajú, tak sa gúľajú, niektoré k šoférovi, iné zľava-doprava a von dverami...
V peknej dedinke Inveraray je 10 min fajč- a kávo-prestávka, kde sa beží na vécko, poprípade niečo na chrumkanie zadovážiť.
A keď teda prežijeme tie 3 hod čistého času v buse a vystúpime v Glaschu, nasadáme na taxi a odvezieme sa do hotela aj s tými 1000 taškami, spotení, ale šťastní, že sme to zase raz dali. A potom treba na všetko to trmácanie na chvíľu zabudnúť a s odhodlaním sa opäť vybrať do civilizácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára