sobota 23. decembra 2017

OSTROVNÁ PANIKA... A MOJA

Tak tých husí je tu 44 tisíc, v miestnom časopise písali. Teda jeden druh. Ešte dajaké ďalšie dva druhy v menšom počte, dokopy teda vyše 50 tisíc. Obyvateľov je cca 3500, sme v menšine. Ten horor Vtáky bol isto inšpirovaný týmto ostrovom.


Čosi prisnežilo minule. Alebo to boli iba zamrznuté krúpy, neviem, ale deti mali radosť. "Korčuľovali" sme sa na zamrznutých nikdynevysychajúcich mlákach, urobili maličkého snehuliaka a videli veľkého, teda veľkého na tento ostrov, a veľmi škótskeho:
                                     pocasie v skotsku

Mrkva z neho je ešte stále tam, čaká, kým ju zožerie červenonosý Rudolf. Ovce v pohode zvládli túto málometrovú snehovú nádielku, horšie to bolo s pánmi ostrovného tvorstva (a dúfam, že kliešte to nezvládli úplne). Tu sa ľudia ani autá na zimu neprezúvajú a tak ich pár skončilo v priekope. Tých áut. Ale možno aj ľudí, neviem. Nie sú na ľad zvyknutí. Ešteže toto zimné potešenie trvalo len dva či tri dni, dlhšie by to bolo nezvládnuteľné. Zhonu pred Vianocami viac než dosť aj bez klzkých ciest. Veď treba skoro každému kartu vianočnú vypísať a doručiť, i upiecť dajaké tradičnosti, i domy vyzdobiť.

Panika č. 1 nastala v momente, keď sme si do zoznamu prijímateľov vlastnoručne vyrobených pohľadníc museli zo dňa na deň pripísať aj všetky deti zo škôlky plus učiteľky. Ozaj som netušila, že sa to takto aj medzi nami škôlkarmi a škôlkarkami robí. Ale zvládli sme, masová výroba prebehla bez problémov a ešte sme sa aj zabavili v daždivé popoludnie.

Tu sa stromček zdobí aj začiatkom decembra už. My sme kompromisne 2 týždne pred, nech deti a sentimentálny muž majú radosť zo svetielok. Mama ale mala pomenšiu radosť z dátumu vianočnej besiedky, kde deti nelogicky uvidia Santu, ktorého vlastne nemajú vidieť, lebo majú spať. Rovno 24. 12. Hmm. Bude to zaujímavé, moja súkromná panika č. 2, či sa všetko stihne, či sa Ježiškovi bude chcieť  prísť po santovskej párty a večeri. Hádam hej. Uvidíme zajtra. Musíme ísť na chvíľu von a zasvietiť všetky svetlá, aby sa nebál, ako hovoria naše. Už sa teším, ako budeme vonku postávať v tom lejaku. Lebo jasnééé, má liať ako z vreca, veď zima už prebehla...
                            



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára