Päť Halloweenov tu na ostrove a z toho sme prvé tri úplne odignorovali. Nejako ma to netoto, boli iné záležitosti na riešenie atď. a okrem toho, väčšinou neviem, koľkého je. A to keď sa ma ešte dakto na minulý týždeň opýta... Tak odpovedám, že si nepamätám, lebo žijem v prítomnosti.
Predminulý rok sme len videli pod oknami pobehovať skúby dúa v dievčenskom prevedení a malého svalnatého spajdrmena. Aha, ozaj, oops, dačo sme zmeškali? vravím mužovi. Asi na základe z okna videného sa ma prvorodenô opýtalo, či bude dakedy včela. Myslela to asi inak, doslova transformačne, ale ja jej môžem splniť toto želanie len prostredníctvom prevleku, keďže som ju porodila ako človeka. No ešte že existuje tento sviatok! Aspoň dáka útecha pre imaginatívne deti.
A tak, keď som sa povyzvedala od muža, ako sa tu v Škótsku vlastne slávi, dohodli sme sa, že ten ďalší Halloween sa naše môžu do dačoho navliecť a pôjdeme kuknúť našich 3 najbližších susedov (v pláne boli 4, ale vlkovi-mladšej premokli kostýmové ťapy, tak sme to otočili aj s Červenou kapucňou domov). Nech majú deti radosť. Aj keď ja-mama som očami prevracala, hlavne kvôli tomu cukru, čo sa dostáva ako výslužka. Dohodli sme sa s malými, že niečo môžu zjesť a niečo nechajú Daddymu a pssst, mama niečo nenápadne hodí do koša.
Stále som ale mala nejaký podvedomý odpor k tomuto tekvicovému sviatku. Čosi som si preto počítala o jeho pôvode a pozmenila môj pohľad naň. Je to pravdepodobne keltský sviatok, čiže čosi v podstate veľmi škótske, aj keď dnes už samozrejme zamerikanizované. Ako som sa dozvedela, žiadne trick or treat, to je vraj príliš americké. Namiesto toho, tak praví tradícia, dačo zaspievať alebo povedať vtip. Naše dve sú na verejnosti väčšinou ticho ako peny, tak sa asi len usmiali, ak si dobre pamätám. Tento rok tiež len tú svoju tichú pieseň zaspievali. Nevadí. Čosi do kapsičky dostali aj tak. Dohoda bola zas tá istá -- čosi zjesť, čosi nechať Daddymu, vyhodiť som nestihla nič, lebo... napodiv, dostali aj peniaze a ovocie namiesto cukru. Že radšej tak ako sladkosti, jedna zo susedstva múdro zahlásila.
Nie že by sme zas len habali a nič nedali. Aj my sme sa pripravili na to, ak by niekto k nám zablúdil. Nechcela som ale pokrytecky cukrovinky rozdávať. Spravili sme teda keksy, mali sme v zásobe tzv. monkey nuts = obyčajné arašidy, ale v tomto období sa vraj tak volajú (a dajú sa kúpiť len v tomto období), ale ešte mi k tomu čosi chýbalo. Inšpiráciu som našla v mužových novinách, kde sa redaktorka rozčuľovala, že dnešné mladé Škótstvo chce už len peniaze na Halloween. Á, dobrý nápad, ktorý som si požičala a bude dobrý aj do budúcna.
Ďalej sa jej nepáčilo, že sa to mení na trick or treat štýl plný desivých kostýmov a dekorácií. Že kedysi stačila stará handra ako kostým a dnes to musí byť strašidelné, kúlové, vymejkapované a s drahými kostýmami. Nebolo možné inak, len súhlasiť. Boli sme kuk Daddyho v práci v hlavnom "meste" a deti moje prestrašene kráčali ulicami, kukajúc na domy ozdobené obrázkami zlých klaunov (brrr, čokoľvek šašové a klaunové ma desí aj mimo Halloweenu) a krvácajúcimi končatinami odrezaných od tela. Našťastie pre naše duševné zdravie to bol len plast, v tento deň som bola skoro až vďačná, že ho ktosi vymyslel...
A tak, keď som sa povyzvedala od muža, ako sa tu v Škótsku vlastne slávi, dohodli sme sa, že ten ďalší Halloween sa naše môžu do dačoho navliecť a pôjdeme kuknúť našich 3 najbližších susedov (v pláne boli 4, ale vlkovi-mladšej premokli kostýmové ťapy, tak sme to otočili aj s Červenou kapucňou domov). Nech majú deti radosť. Aj keď ja-mama som očami prevracala, hlavne kvôli tomu cukru, čo sa dostáva ako výslužka. Dohodli sme sa s malými, že niečo môžu zjesť a niečo nechajú Daddymu a pssst, mama niečo nenápadne hodí do koša.
Stále som ale mala nejaký podvedomý odpor k tomuto tekvicovému sviatku. Čosi som si preto počítala o jeho pôvode a pozmenila môj pohľad naň. Je to pravdepodobne keltský sviatok, čiže čosi v podstate veľmi škótske, aj keď dnes už samozrejme zamerikanizované. Ako som sa dozvedela, žiadne trick or treat, to je vraj príliš americké. Namiesto toho, tak praví tradícia, dačo zaspievať alebo povedať vtip. Naše dve sú na verejnosti väčšinou ticho ako peny, tak sa asi len usmiali, ak si dobre pamätám. Tento rok tiež len tú svoju tichú pieseň zaspievali. Nevadí. Čosi do kapsičky dostali aj tak. Dohoda bola zas tá istá -- čosi zjesť, čosi nechať Daddymu, vyhodiť som nestihla nič, lebo... napodiv, dostali aj peniaze a ovocie namiesto cukru. Že radšej tak ako sladkosti, jedna zo susedstva múdro zahlásila.
Nie že by sme zas len habali a nič nedali. Aj my sme sa pripravili na to, ak by niekto k nám zablúdil. Nechcela som ale pokrytecky cukrovinky rozdávať. Spravili sme teda keksy, mali sme v zásobe tzv. monkey nuts = obyčajné arašidy, ale v tomto období sa vraj tak volajú (a dajú sa kúpiť len v tomto období), ale ešte mi k tomu čosi chýbalo. Inšpiráciu som našla v mužových novinách, kde sa redaktorka rozčuľovala, že dnešné mladé Škótstvo chce už len peniaze na Halloween. Á, dobrý nápad, ktorý som si požičala a bude dobrý aj do budúcna.
Ďalej sa jej nepáčilo, že sa to mení na trick or treat štýl plný desivých kostýmov a dekorácií. Že kedysi stačila stará handra ako kostým a dnes to musí byť strašidelné, kúlové, vymejkapované a s drahými kostýmami. Nebolo možné inak, len súhlasiť. Boli sme kuk Daddyho v práci v hlavnom "meste" a deti moje prestrašene kráčali ulicami, kukajúc na domy ozdobené obrázkami zlých klaunov (brrr, čokoľvek šašové a klaunové ma desí aj mimo Halloweenu) a krvácajúcimi končatinami odrezaných od tela. Našťastie pre naše duševné zdravie to bol len plast, v tento deň som bola skoro až vďačná, že ho ktosi vymyslel...
My helloween neoslavujeme ale zas, v našich zemepisných šírkach sa slávia dušičky. Tak sme pochodili po hroboch, pálili sviečky a spomínali na tých, čo už nie sú medzi nami. Áno, tekvicu sme vyrezali a urobili polievku. A šli na výlet na Morské oko a Betliar.
OdpovedaťOdstrániťAle viem že pôvodné sviatky Helloweenu sú keltské tým pádom tam od vás čiže je jasné že si to oslavuje každá krajina po svojom.
Dôležité je udržať tradície predkov a kultúru. Nech si to každý tým pádom slávi po svojom.
Hej, každá krajina inak. Niekde smutnejšie, niekde veselšie, niekde strašidelne.
OdstrániťJe ale ťažké ubrániť sa americkému vplyvu. Aspoň že iné záležitosti sú amerikoodolné (Vianoce, žiaľ, nemyslím).