Hmmm. Tak mali sme byť už doma na ostrúfku, ale choroba zmohla pár členov našej rodiny, tak sme si boli zvnútra (príliš zvnútra) obzrieť architektúru miestnej nemocnice. Stále zachovalá, aj 40-ročné skrinky zachovalé, dokonca farebne ladili so stenou.
Postele seknd hand z Rakúska, vymenené len pred pár rokmi iniciatívou príbuznej jedného pacienta. Smutné dosť. Radšej teda skočím na iné budovy, a to budovy obytné.
Postele seknd hand z Rakúska, vymenené len pred pár rokmi iniciatívou príbuznej jedného pacienta. Smutné dosť. Radšej teda skočím na iné budovy, a to budovy obytné.
Môj predškótsky živôt, a hlavne moje detstvo, bol spätý s barákom a jeho časťami. Z nášho baráku, z druhého baráku, pred barákom, strašidelná dráha v pivnici, klubovňa v kočikárni, v búdke a vo vchode.
Vyhrali sme sa fajne, barákovo. Doma v byte bolo počuť tu susedovo zakýchnutie, tu hádku či muziku naplno, také špeciálne steny majú naše baráky.
Musel to byť minišok pre môjho Škóta, keď tu prišiel 1x a všade samé paneláky-baráky. Veď aj v Glasgowe sú, ale to sú vraj obydlia pre sociálne neprispôsobivejších. Marí sa mi, že ich chceli aj zbúrať pred Commonwealth Games, asi aby nešpatili atmosféru, bohvie, či by kráľovná zniesla pohľad na plebs uložený v týchto obytných škatuliach. A bola tam vlastne? Nejako mi to ušlo, resp. mi to asi bolo jedno.
Ja som zasa bola pri putovaní Škótskom prekvapená tým vidieckym charakterom ich architektúry. Domčeky a zas domčeky, vyzerá to chutne, hodí sa to k tým vrškom a strmým vrchom. U nás na ostrove sú ešte špecifickejšie rybárskym či prímorským charakterom. Väčšinou biele, pomaľované len okolo okien a dverí, v zástavbe aj roztratené, farmárske, vyše storočné i nové s moderným eko kúrením vraj, kamenné aj tenkostenné. No ale predstavte si, aký rozruch narobilo rozhodnutie neviem-presne-koho pomaľovať si dom na ružovo, áno, ružovo a druhý na zeleno. Niektorým miestnym sa to vraj nepáčilo, že proste tu majú byť whitewash domy.
 |
| Robím tu reklamu hotelu, v ktorom NEpracuje môj chlap, on robí v tom druhom o ulicu vyššie. A ako pozerám, je tam aj akýsi béžový dom, to je asi dovolené. |
To by sme mali vonkajšok domov. Teraz poďme dovnútra. My sme stihli bývať už v 5 domoch, takže isté skúsenosti mám.
Malé odbočenie k domovej otázke: tým, že je tu veľa domov prázdninových, je pre miestnych dosť problém zohnať prenájom na celý rok alebo si nejaký kúpiť. Robí sa to potom tak, že v zime po sezóne sa tieto prenajímajú na pár mesiacov a potom koncom marca začiatkom sezóny sa zimní nájomníci vysťahujú von, teda najlepšie niekde do iného domu, a tieto prázdninové domy ožívajú turistami. Aj my máme s týmto systémom skúsenosť a tak sme sa vlastne ocitli v karavane.
Späť k interiérom domov. Základom je mať okobercované všetko až po strop. Koberce pribité napevno k dlážke, takže pravidelné prášenie ako tuto u nás na sídlisku odpadá. To je ten tradičný štýl. Nájdu sa však aj podlahy drevené či linoleové. Čo sa týka typov oblokov, to je úplne jedno, lebo prefukuje cez všetky materiály, niiiič to netesní. Čo sa týka stien, tak staré domy majú steny dosť hrubé na to, aby v zime fungovali ako mrazáky a v lete ako chladničky. Nové council domy, pravdepodobne z dôvodu šetrenia, majú steny tenučké, a radšej ani nechcem vedieť, z akého materiálu sú dolepené. A to už ani nespomínam môj obľúbený fyzikálny jav, ktorý často nachádzame na stenách.
- V predsieni/chodbe sa buď vyzúva alebo nevyzúva. Častejšie nevyzúva (hmmm, na ten počet psov tu a ich výlučkov to môže byť dosť riskantné...). U nás sa návštevy väčšinou nevyzúvajú, ale je mi to jedno, umyjem a zabudnem a aj tak ich nejako veľa nemáme. K cudzím som zhovievavá, ale k vlastnej rodine nie. Ešte keby sa mi to naše spontánne deti aj chceli naučiť a nevrútili sa vždy vo vzrušení v záhradou čerstvo zablatených gumákoch pokojne aj do kuchyne. Lovely.
- Kuchyne. V nich je vždy práčka a kto má šťastie, aj praktický vodovodný kohútik. Kto to chce mať tradičné a štýlové a nepraktické, má kohútiky dva. Niekedy také mini, že sa pod ne ani ruka nedá strčiť poriadne. Ale to už väčšinou iba v kúpeľniach býva, v kuchyni už podľa mojich pozorovaní prevláda typ s tou ako-sa-to-volá, pákou?, ktorý mixuje obe vody a vyvádza ich von 1 otvorom.
- Zaujímavosťou sú smetné koše. Väčšinou 2x väčšie ako také tie normal kuchynské. Ja som si vydupala malý, v ktorom sa to nebude všetko krásne týždeň spájať a vytvárať pozoruhodné druhy plesní.
- A ďalšou zaujímavosťou sú kreatívne tienidlá na lampu. Občas len papierové, alebo tenkoplastové. Iné jednoducho.
- Celkom ešte upúta aj počet zarámovaných fotografií svojej rodiny po stoloch a po stenách. My máme ešte čo doháňať, len dve sa mi zatiaľ podarilo dať do skla.
- Tí šťastnejší majú dva záchody, nešťastní jeden a aj to hore (hm, pre tehotné dosť nevýhodné, vlastná skúsenosť zo starého domu, keď som musela po dvoch schodištiach na wc utekať).
- Dvere nemajú prahy, takže keď sme u starkej, naše malé len tak zakopávajú o tento kus dreva, ktorý slúži na...? A domy nemajú pivnice podľa mojich pozorovaní, čo je škoda, zišla by sa nám na zemiaky a isto by sa aj ten potkan, čo máme v komposte, potešil.
- A osobitnou kapitolkou je kúrenie. Tiež rôzne druhy. Storage heaters sú najhoršie. Staré a veľké, ktoré vraj držia teplo. Ehm... Potom tu máme krby, kde sa musí kúriť a fúkať, aby to chytilo a kupovať rašelina a drevo. Pre tehotné otrava, opäť vlastná skúsenosť. Potom ešte aj podlahové, to máme my, sme posh, a elektrické, to máme tiež, zaujímavá kombinácia, ktorá vytvára neuveriteľne vysoké účty za elektrinu. Momentálne síce nie, lebo akosi sa nám pokazilo a už pred 4 dňami sa mali ukázať opravári. Ale na ostrove je zajtra niekedy aj viac ako týždeň... Ešte že sme tu na SVK. Len chudák muž mrzne, to už musí byť riadna zima v tom našom dome, keď je JEMU zima...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára