Prinášam novinky a udalosti z najväčšieho a -- podľa môjho muža -- aj najlepšieho -- po ostrovoch samozrejme -- miesta v Škótsku, Glaschu.
Sme tu, v civilizácii, v meste a mieste plnom možností, národností, fish n chips obchodov, rozsvietených lámp (to u nás, bývajúc pri poli, nemáme také), maxi- a miniobchodov. Konečne sa nám podarilo vytrepať sa aj za hranice Glasgowu. Muž sa odhodlával navštíviť aj Edinburgh (inak hrozne snobské mesto plné namyslencov vraj, aspoň podľa západniarov), čo neurobíš kvôli deťom, ale nakoniec to nevyšlo. Dostali sme sa na hrad, ale na polceste medzi Glasgowom a Edinom. Historický Stirling sme boli kuknúť. Vlakom z G. to trvalo pomerne krátko, bol pekný deň, počasie je inak furt dobré, podozrivé to je už. Ticho pred búrkou...?
Z vlakovej stanice to mal byť len kúsok, ale bol to kúsok hore kopcom a na hrad sme na chvíľu museli zabudnúť, lebo jedno dieťa chcelo furt čosi jesť a druhé zasa cikať. Nakoniec sme to dali, bol to celkom zaberák, s batohmi šťastia na rukách, ale stálo to za to. Výhľad, vrchy, mesto, no krása. Vstupné síce dosť, ale...
A teraz sa prenesiem na Oravský hrad pred 5 rokmi, keď muž prvýkrát prišiel na Slovensko. Vydriapali sme sa hore k hradu (prvý batôžtek šťastia ešte plávajúci v brušnom akváriu), kde nič, tu nič, zavreté na 7 západov. Kasa -- zle označená -- bola na úpätí kopca. Tak zas dole. Potom hore. Čakáme už na sprievodkyňu. Chlapovi vravím, že mu budem prekladať, tak sme išli so slovenskou skupinou, v ktorej bola ďalšia tehotná žienka s anglicky hovoriacim partnerom, tiež potichu prekladajúc. Milé. Menej milá už bola tá tour de hrad. Výklad o veciach, ktorým som nerozumela ani po slovensky (furt akési koncesoráty či kompótcesoráty či čô, proste nejaké združenia združujúce statky či kieho). Prekladala som veľmi málo. Len zaujímavosti typu nájdite 6. prst na ruke XY panovníka a tak. Vyšli sme hore, výhľad pekný, slovenská vlajka viala veselo, potom zrazu rýchlo dole a koniec. Toto leto bolo okolo hradu plno ľudí, možno sa zmenil spôsob výkladu a túr-u, alebo to boli len prvochodiči, ktorí už nabudúce neprídu. Hmmm, prečo nie???
Teda Stirling. Vyfasuješ výklad nahraný, ak chceš, ktorý potom vrátiš, ideš si svojím tempom, kade chceš. Veľa vecí pre deti typu chyť a cíť (a nepokaz, ehm...). Hneď dole bola miestnosť s dvorným šašom, ktorý bol našťastie drevený, lebo ja klaunov nemusím a podľa výrazu v tvári to po mne zdedila aj staršia dcéra. Potom miestnosť s dobovými kostýmami na vyskúšanie, na ktoré sa naše hneď hodili. A kopa iných vecí. Vonku výhľad na monument, na ktorý raz "musíme" ísť, lebo je to monument Williama Wallacea, čiže echt škótske. A mesto pekné a čisté a historické, ale chlap ma zrušil. Že hmmm, nooo, to len tak naoko, pre turistov, inak je plné drog a drogáčov. Asi preto sa mu Stirling nepáči, lebo nie je na západnom pobreží. Tieto geografické oné...
 |
| Nie že by som spravila iba dve fotky... Ale nie a nie tie ostatné aploudnúť🙇 |
 |
| Drzý šáša |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára