sobota 3. septembra 2016

VRAJ NAJMIDŽOVATEJŠIE...

... miesto v Škótsku je -- aspoň podľa toho môjho, neviem, či to myslel len zveličene alebo je taký lokálpatriot ~ zátvorka v zátvorke ~ (West Coaaaaaast! ) -- Jura. Ďalší ostrov z Hebríd tuto hneď za rohom a zálivom. Dnes sme sa tam konečne vybrali, ako sme mali v pláne (už minulý rok, ehm...).

Predpoveď počasia bola ok-ish, slnka lúčov pár, prehánka slabá, a čo bolo dôležité, taký celkom silný vietor.

Ráno kukáme a:

1. vietor nebol žiadny
2. pršalo a to dosť výdatne
3. akási hmla sadala na vršky

= áááá, ideálne pre cicavé minipotvory, midges😨

No ale i tak sme sa odviezli do prístavu Port Askaig [askig sa číta], že sa to hádam zmení a nebudú nás  príliš tie "mušky "nejako extrémne otravovať. A áno, zmenilo sa, ale trochu inak, namiesto kýženého vetra sme zlapali viac dažďa. Nu což, midges to odradilo na chvíľu. Horšie to bolo, keď dážď prestal a hoci sme boli v minibuse už, dvere boli otvorené a tie potvory robili nálety. Statočne som ich ničila, aspoň mi čas ušiel.
A potom sme sa vydali na cestu krajinou, ktorá nepatrila nikomu, iba vresu, ktorý teraz kvitne. Cesta hrboľatá, šofér nebol veľmi gentlemany, išli sme up and down all way long. Zvláštny pocit ma premkol. Pustota všade naokolo, zriedkavo dom. Ani pole, ani farma ako tu u nás na Islay-e (tie sú vraj na druhej strane, tam sme sa nedostali). Po dlhých minútach sme konečne dorazili do centra ostrova, ktoré sa skladá z netrúfam-si-odhadnúť-koľko-málo-domov, hotela, pálenice, obchodu, kultúrneho domčeka, kostolíka, detského ihriska (pekné, ale liezol tam po mne kliešť😲) a aj miniškoly.
Aj počasie sa zmenilo na celkom pekné, ale až keď nás kvalitne spršalo, najskôr sme museli zmoknúť.
No mám stále rozporuplné pocity z Jury. Je krásna (budem ju oslovovať v ženskom rode), omnoho kopcovitejšia, iná a aj rovnaká ako Islay, s peknou plážou hneď pri obchode, ale to vedomie malej osídlenosti mi akýsi stiesňujúci pocit spôsoboval. A to som prázdniny v detstve strávila na zázrivských kopaniciach. Tu je to asi o tom, že keď príliš rozmýšľam, tak si uvedomím, že je to obohnané vodou a niet úniku a... mala by som si vyriešiť svoj strach z vody možno?
Určite tam ešte pôjdeme. Aj na Paps of Jura sa hádam raz vyškriabem (inak, zaujímavé slovo, to pap😅) Vyzerajú strmo a pritom nie sú nejaké vysoké.
Jura je ideálna pre bicyklistov a dobrodruhov a ľudí, ktorí chcú zavrieť dvere pred svetom a mať takmer absolútny izolačný pokoj. V zime to tam musí byť desné, vrchy zachytávajúce oblaky, ktoré potom pošlú na zem a spôsobujú nulovú viditeľnosť, vietor tam isto odfukuje aj škridly zo striech.
No jednoducho to nie je pre každého, táto Džu-ura. Už sa ani nečudujem Orwellovi, že tam napísal 1984. Inšpirácie na pochmúrno tu mal bohate dosť. Veru, s tichou radosťou v srdci sme sa vrátili na náš obývanejší ostrov.
Loďka pojme asi 5 áut a o čosi viac ľudí. Z Islay na Juru je to 5 minút.

ostrov Jura
Hlavná a jediná ulica

                                    výhľad na záliv z ostrova Jura
objekt pálenice Jura
Práve sa vzduchom šírili whisky výpary z pálenice. Mne voňali a mužovi sa dobre že žalúdok neobrátil. Máme asi iný vkus na whisky. Aj keď ja ju len v plynnom skupenstve, on aj v tekutom. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára