streda 31. augusta 2016

O OVCIACH A ĽUĎOCH. A AUTOBUSOCH.


Je to tu, škótske leto! My v tričkách a sukniach, deti sa mi dnes spontánne vyzuli na pláži a bežali sa čliapkať do vody, ktorá bola lokálne príjemná = studená. Stretla som sa dnes s ľuďmi neznášanej odnože Britov priamo z Londýna. Vo flísových mikinách a hrubých ponožkách.

Že: "Je pekne slnečno, ale dosť zima, však?" Eeeee, ja v triku a s návalmi tepla každých 10 min (prechod to ešte asi nebude, to tak za 20 rokov až...)
A aj ovce sú vystrihané, aby im nebol hic. Máme ich  rovno pod domom na poli. Mali šťastie, lebo to pole bolo tento rok neorané a nič na ňom, len veľká tráva a bodľač, čiže potravy budú mať dosť, nie ako ich družky hladujúce na poliach už obzobaných ľuďmi a vtákmi. V jedno skoré ráno sa mi skoro podarilo ich odfotiť, ako spia. Celé stádo tak smiešnochutne naukladané v tráve, ako v bonboniére. Škoda, že som mala vybitý telefón. Možno mi ešte dakedy dajú šancu ich odfotografovať. Lebo sú to celkom milé tvory. Biele, čierne, na  Islay Show aj oranžové a vraj aj ružové potom neskôr boli. To som len v autobuse = klebetárni počula. Šofér D. to rozprával. On má vždy dobrú náladu, rehoce sa a tak a tentokrát opisoval, ako sa mu podarilo presvedčiť skupinu Američanov, že ružová/oranžová/hocijaká farba ich vlny súvisí s tým, čo jedia a zakomponoval do toho whisky samozrejme, že teda tie ovce jedia to, čo zostane zo zrna pri výrobe whisky a podľa toho, z ktorej pálenice to je, takú majú farbu. No a napodiv mu to uverili (síce... V USA je možné všetko, tak to asi nie je ani prekvapujúce), ešte si aj video natočili a že to aj s komentárom od šibala-šoféra D. ústne podajú ďalej.
Neviem, koľko miliónov ovcí presne je tu na ostrove, ale asi dosť, keď si to všimli aj úrady:



                                značka pozor ovce pri ceste

Veru, na istých úsekoch sa drzo vyvaľujú na ceste, tak si pri šoférovaní treba dávať pozor. Šoféri busov sú ale zruční, niektorí z nich riadia aj kamióny, ktorých je tu na cestách skoro ako tých oviec, preto niektoré cesty vyzerajú ako horské provizórky 3. triedy s nikdy nevysychajúcimi dieromlákami. Jasné, veď treba odviezť whisky a  priviezť jedlo a všetko vlastne, dodávky nestačia, to musia byť dlhé kamióniská seltikovej farby. 
A rútia sa rýchlostne a ešte aj mávať stíhajú. Keď budem raz trénovať na vodičák, tak asi radšej na pláži. Aj keď... Stále mám kontinentálny reflex jazdí-sa-po-pravej strane, a raz som na bus čakala na opačnej strane, ehm...  Ale zastal mi aj tak, kýýýval a ukazoval, či teda čakám, či má zastať, proste, s týmito autobusmi tu sa dá vždy dohodnúť. A niekedy aj zadarmo ísť v rámci niečo za niečo vzťahu. Veď musíme si lokálne a komunitne pomáhať...




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára