Dnes sa ma niekto opýtal, kedy sme sa vrátili zo Slnkovenska (áno, naznačujem, že dnes napríklad lialo a fúkalo a napríklad v pondelok malo byť pekne, ba až krásne, ja už všetko nachystané na pláž, ráno sa prebudím do zamračena a že kde je to slnečno?😮)
Nešli sme. Je fajné mať pláže všade naokolo a užiť si ich tak poriadne letne raz za rok... Tak teda sa ma opýtala tá osoba túto otázku a ja som:
Nešli sme. Je fajné mať pláže všade naokolo a užiť si ich tak poriadne letne raz za rok... Tak teda sa ma opýtala tá osoba túto otázku a ja som:
1. ani nevedela v tej chvíli, koľkého je;
2. nevedela som si vyrátať, koľko dní už sme späť. Moja výhovorka je, že žijem v prítomnosti a minulosť už neriešim.
No fakt, a najhoršia otázka pre mňa je "Čo ste robili cez víkend?" Víkend? Kedy to bolo? A dnes je aký deň vlastne? Dni mi plynú v prúde a nie podľa kalendára, aspoň tu u nás v srdci ostrova. Ako je to v iných častiach, neviem, a je to komplikované zistiť, lebo nestretnúť niekoho z druhej strany sa dá aj rok. Pritom všetko je tu blízko a najďalej len čosi vyše hodiny. No proste ostrovy na ostrove.
Je to pre mozog i psychiku celkom náročné, po najväčšom oravskom meste a najväčšom slovenskom meste prísť zasa tu a vidieť za deň nie 300, ale 3 ľudí, niekedy tých istých. Aj keď teraz ešte je dobre, turisti prúdia, žije to tu, no zima bude krutá a izolačná. Ale ideme zdrhnúť do Glasgowu na týždeň. Mal to byť síce Oban, ale niekto nevedel zakryť svoju lásku ku Glaschu v gaelčtine volanom a skončíme teda zase tam.
No fakt, a najhoršia otázka pre mňa je "Čo ste robili cez víkend?" Víkend? Kedy to bolo? A dnes je aký deň vlastne? Dni mi plynú v prúde a nie podľa kalendára, aspoň tu u nás v srdci ostrova. Ako je to v iných častiach, neviem, a je to komplikované zistiť, lebo nestretnúť niekoho z druhej strany sa dá aj rok. Pritom všetko je tu blízko a najďalej len čosi vyše hodiny. No proste ostrovy na ostrove.
Je to pre mozog i psychiku celkom náročné, po najväčšom oravskom meste a najväčšom slovenskom meste prísť zasa tu a vidieť za deň nie 300, ale 3 ľudí, niekedy tých istých. Aj keď teraz ešte je dobre, turisti prúdia, žije to tu, no zima bude krutá a izolačná. Ale ideme zdrhnúť do Glasgowu na týždeň. Mal to byť síce Oban, ale niekto nevedel zakryť svoju lásku ku Glaschu v gaelčtine volanom a skončíme teda zase tam.
Takže teda časovo merať, na to talent nemám, ale pamätám si cestu. Do detailov. Prvýkrát sme leteli istou írskou spoločnosťou a každý ma strašil, že sú strašní. Tak som sa nechala vystrašiť a zákonite som si strachom pritiahla niečo strašné. Aj keď najskôr to vyzeralo v pohode. Odvoz do ZA, vlak do BA, bus na letisko, rýchle vybavenie (to druhé slovo začínajúce na odb- nemienim používať), ešte mi, tak ako aj s istou oranžovou spoločnosťou, navrhli, či si nechcem dať zadarmo jednu príručnú tašku onálepkovať a odviezť na tom smiešnom páse s tým, že sa vidíme neskôr v Edine. Faaajne. No a potom sa už postalo toto:
1. Pískala som na sekjurity, pravdepodobne kvôli sponkám-vlásenkám v drdole.
2. Hnedovlasá chytila hysák, že nechce ísť na lietadlo.
3. Ten hysák trval hodinu.
4. Toľko meškalo aj lietadlo.
5. Po pristátí sme museli čakať na bus, ktorý nás po krúžení a piruetách konečne dopravil k
východu.
6. Rady na pasovej kontrole boli zatiaľ najdlhšie za moju letovú turistiku.
7. Pánovi pas-kontrolórovi sa zdalo, že na fotke v pase nie som ja. Kázal mi zavrieť si ústa a kukať naňho. (Po dvoch deťoch a po ôsmich rokoch??? No pardon, že som sa zmenila trochu. Veď už vydržte dva roky, dám si nový spraviť!)
8. Zobrala som si z pásu namiesto troch kusov batožiny len dva.
9. Na zabudnutú tašku som čakala vyše hodiny.
10. Tým pádom som zmeškala bus do Glasgu.
11. A tým pádom aj let na ostrov.
Výýýborne. Takže bola šanca, že sa vyhneme lodi a busu, ale neudialo sa. Prichýlil nás na noc Glasgow a známy hotel a ráno zasa krásnych 5 a pol hodín cesty domov pekne po zemi, juhúúú! Čo na tom, že to mohlo byť 25 minút vzduchom...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára