Tak už sa nič mental nestalo, čo sa whisky týka. Muž hodil na fb, že má 3 fľaše Bowmore whisky a už má aj záujemcov, ktorých je viac ako tých fliaš. Či sa pobijú o ne, virtuálne alebo reálne, neviem, to je jeho biznis, nech sa on s následkami vysporiada.
Ale zbláznilo sa počasie, v prvý deň festivalu ešte prškalo, ale potom bolo skoro 3 týždne slnečno a škótsky teplo, ale stačilo nám aj to. Opálilo nás, i kraťasy som si dala, i sukne som zistila, že mám v skrini...
Teraz je to už zasa späť v normále, zamračené, poprškáva si to občas, aj vietor sa zas prebudil... Miestni vravia, že júl a august budú hrozné a upršané, že leto už bolo. Pesimisti, len to privolávajú! Alebo hovoria zo skúsenosti..?
Počas tých dní slncom ožiarených sme ignorovali playgroups, kto by sa chcel učiť po gaelsky, keď je na nebi jeden biely oblak, len trošku pofukuje a veď počkať... My vlastne žijeme na ostrove = asi tu budú nejaké tie pláže? Juhúú!
Ale keď už slnko odišlo žiariť do iných krajín, tak sme zas išli medzi deti a mamy, očakávajúc, že to bude busy, že sa budú všetci tlačiť dnu. No a boli sme tam až my tri a jeden otecko-Angličan so synom. Môj Škót mal už nejaký koment samozrejme, že Angličania sa snažia všemožne zapadnúť, tak chodia aj na gaelské aktivity. Ehm, neviem, či si nevšimol, že to isté robím v podstate aj ja, áno, snažím sa krvopotne kopírovať škótsky prízvuk, ale obávam sa, muž môj, že mi to nejde a že aj ja som len cudzinka a nepatrím do žiadneho klanu.
A nemáme ani následníka klanu, teda chlapca. Aj keď dosťkrát si moje baby ľudia s chlapcami pomýlili, keď mali krátke vlasy. Asi preto, že nemajú náušnice. Tu sa malým ženám uši nejako neprepichujú a to sa mi páči. Už pred narodením prvej na SVK som vedela, že ak chce mať dierky v ušiach, bude si musieť počkať do istého veku, presný rok neviem, ale proste do takého, kedy si bude vedomá, čo robí a prečo. Neviem, kedy to bude, ale nevadí. Toto moje rozhodnutie v strednej Európe spôsobilo zmätok na tvárach príslušníkov všetkých generácií. Oblečená v ružovom a aj napriek tomu považovaná za chlapca. Každý len na uši hľadel. Tu uši neriešia. A deti tu majú akýsi iný status. Dakedy priam kráľovský, dakedy sa mi zdá, že skôr tie psy sú vo väčšej obľube...
Mnohí ma ani nepoznajú po mene, ale poznajú ma po deťoch, čiže som tej a tej mama. A najlepšie je, ako berú hádzanie sa o zem. Keď som ešte nevedela, že deti také robia, lebo malá bola ešte malá, zdravotná navštevovateľka detí mi vraví, že nabudúce mi donesie dajakú tú brožúru s rôznymi informáciami a že je v nich aj niečo o tantrums. A veľavýznamne na mňa kukla. Ja som to slovo nepoznala, fakt, veď krátko predtým som bola len učiteľka angličtiny na základke, a myslela som si, že sú to nejaké rýmovačky pre deti a reku juhú, super.
Ehm. Krátko po prvom roku života našej dovtedy neviniatky č. 1 moje rýmovačky zaútočili plnou silou. Ale tu to nikomu nevadí. Je na to termín terrible twos/threes (u nás doma aj fours pomaly...) a tým sa to vybaví. A sú dobrí v tom, ako blížiace sa tantrumy odvrátiť a zahovoriť. Žiadne "kto-z-koho" a "rev si, koľko chceš". Pre pokoj vlastný aj všetkých naokolo sa snažia búrku zrušiť už v zárodku. Keď sa to už nedá zachrániť, použije sa vyššie spomenutý termín.
Ja sa tomuto ešte len učím, takisto ako small talku a prihováraniu sa deťom, že aký majú pekný svetrík a tak. Tu to dokážu aj muži; usmiať sa na dieťa, prehodiť dačo o teddy-m a tak podobne.
Nuž, ktovie, koľko detí ešte spotrebujem, kým budem s pokojom Škóta zvládať škreky a mrnčania. Často sa v týchto situáciách dáva deťom dačo sladké na zahovoreniejedenie (isto tam pramení dospelácke zajedanie stresu), no ja ich takto podplácať nemôžem, lebo im ich nedávam, iba vyrábam, ale to sa neráta. To kým vyrobím, to ich prejde aj samo, ten tantrum.
Ani telkou ich nemôžem rozptýliť, lebo to nemajú často dovolené. No nič, budem musieť ešte skúmať životné situácie a trénovať.
A nemáme ani následníka klanu, teda chlapca. Aj keď dosťkrát si moje baby ľudia s chlapcami pomýlili, keď mali krátke vlasy. Asi preto, že nemajú náušnice. Tu sa malým ženám uši nejako neprepichujú a to sa mi páči. Už pred narodením prvej na SVK som vedela, že ak chce mať dierky v ušiach, bude si musieť počkať do istého veku, presný rok neviem, ale proste do takého, kedy si bude vedomá, čo robí a prečo. Neviem, kedy to bude, ale nevadí. Toto moje rozhodnutie v strednej Európe spôsobilo zmätok na tvárach príslušníkov všetkých generácií. Oblečená v ružovom a aj napriek tomu považovaná za chlapca. Každý len na uši hľadel. Tu uši neriešia. A deti tu majú akýsi iný status. Dakedy priam kráľovský, dakedy sa mi zdá, že skôr tie psy sú vo väčšej obľube...
Mnohí ma ani nepoznajú po mene, ale poznajú ma po deťoch, čiže som tej a tej mama. A najlepšie je, ako berú hádzanie sa o zem. Keď som ešte nevedela, že deti také robia, lebo malá bola ešte malá, zdravotná navštevovateľka detí mi vraví, že nabudúce mi donesie dajakú tú brožúru s rôznymi informáciami a že je v nich aj niečo o tantrums. A veľavýznamne na mňa kukla. Ja som to slovo nepoznala, fakt, veď krátko predtým som bola len učiteľka angličtiny na základke, a myslela som si, že sú to nejaké rýmovačky pre deti a reku juhú, super.
Ehm. Krátko po prvom roku života našej dovtedy neviniatky č. 1 moje rýmovačky zaútočili plnou silou. Ale tu to nikomu nevadí. Je na to termín terrible twos/threes (u nás doma aj fours pomaly...) a tým sa to vybaví. A sú dobrí v tom, ako blížiace sa tantrumy odvrátiť a zahovoriť. Žiadne "kto-z-koho" a "rev si, koľko chceš". Pre pokoj vlastný aj všetkých naokolo sa snažia búrku zrušiť už v zárodku. Keď sa to už nedá zachrániť, použije sa vyššie spomenutý termín.
Ja sa tomuto ešte len učím, takisto ako small talku a prihováraniu sa deťom, že aký majú pekný svetrík a tak. Tu to dokážu aj muži; usmiať sa na dieťa, prehodiť dačo o teddy-m a tak podobne.
Nuž, ktovie, koľko detí ešte spotrebujem, kým budem s pokojom Škóta zvládať škreky a mrnčania. Často sa v týchto situáciách dáva deťom dačo sladké na zahovoreniejedenie (isto tam pramení dospelácke zajedanie stresu), no ja ich takto podplácať nemôžem, lebo im ich nedávam, iba vyrábam, ale to sa neráta. To kým vyrobím, to ich prejde aj samo, ten tantrum.
Ani telkou ich nemôžem rozptýliť, lebo to nemajú často dovolené. No nič, budem musieť ešte skúmať životné situácie a trénovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára