streda 13. apríla 2016

S TAKÝMI VLASMI BY MU TO NEPREŠLO

Chodíme do kostola každý týždeň. Ale nie tak "do kostola", ako chodia ľudia z dôvodu oblaženia duší svojich, len do kostola ako do budovy. Pretože sa v nej týždeň čo týždeň odohráva družina či playgroup či hracia skupina pre deti.

Vedela by som si však aj prívetivejšie miesto na hrátky predstaviť. Nič v zlom, ale ten minikostolík je na minikopci obohnaný vysokými stromami s pokrútenými konármi, na ktorých sa práve uhniezďujú hlučné vrany a celá scenéria je proste 
dosť strašidelná. Ale treba sa obetovať pre šťastie detí. Keď už pastorovi nevadí odovzdať svoj kostolíček do rúk nevinných, ale bordelrobiacich detí, hoci len na dve hodiny, tak aj ja prehltnem svoj strach z vranieho trusu na mojej hlave a čudných nerovných konárov.
Veru, ostrovná komunita sa snaží robiť rôzne akcie pre najmenších. Chodievame aj do gaelskej družiny, už som sa naučila zo tri farby a jednu číslovku! Je to č. 3. Asi preto, lebo sa vyslovuje rovnako ako v slovenčine, inak to znie ako niečo ako ü-ch-čërm-ná-í-ch = komplikovane.

Inak ale, kukajúc časopisy a knižky pre malé Škótstvo, nerozumiem, prečo je tento ich svet tematicky zúžený na pirátov, dinosaurov a jednu-dve víly. Halloween už ani nespomínam, všade desné strigy a skeletony, už aj mladšô sa naučilo to slovo po svojom a furt že len téteuon a téteuon. Čo tak nejaká neškodná lienka bez hryzákov, zbrane a metly? Či som naivná? Ozaj chcú deti zlatozubých pirátov s mečom krivým ako tie konáre pri kostole?

Keď porovnám slovenský a britský časopis pre deti, tak v slovenskom je to akési také skromnejšie, milšie, chutnejšie, staromódnejšie asi aj. Kresby rukou a tak... Detstvo, nostalgia... Tunajšie časopisy sú hyper-, super-, vytunované moderné futuro magazíny plné nálepiek a nápadov a ešte väčších a lepších nálepiek ako v minulom čísle a všetko je blýskavo farebné, aby to udrelo do očí rodičov. A ich peňaženiek.

Potom je tu ešte tíví. Naše majú dovolené max. 3 x za týždeň. Vládnem tvrdou rukou, nechcem z nich deti magneticky prilepené k telke vychovať, ako je tu zvykom. Radšej iné aktivity vymýšľam, hocijaké, bláznivé, zamazávacie. Keď sa už teda posadia celé šťastné na gauč, opatrne vyberám programy, lebo z istého prasaťa chytala staršia ANGLICKÝ prízvuk, muž mi vraví prestrašene, že pozná škótsky pár a ich dieťa má konkurenčý prízvuk, že áno, že je to možné!😱😨😲 Tak najnovšie je to prasiatko P. po gaelsky, ak už.

Inak, TV. Programy mimodetné. Nepozerávam telku ani ja, len občas s mužom istého nadávajúceho šéfkuchára, ale keď muž kuká, občas čosi zazriem a divím sa. Pani v rokoch si veselo hlási počasie, muž so svojskou fúkanou otvára kufríky, pán 60+ (či 70???) lúšti rébusy... Na Slovensku by sa na obraze nemohli ani mihnúť mám pocit. Akýsi kult zvláštnej krásy vládne v krajine mojej rodnej. Aspoň to tak bolo pred xx rokmi. Či sa dačo zmenilo? Nezistím pri najbližšej návšteve, keďže mama bojkotuje TV. A že po kom to mám...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára