Som dezorientovaná. Sme back home, ako nazývajú ľudia na ostrove Slovensko, lebo spomenúť si na nejaké vraj-východoeurópske Slovensko sa podarí len málokomu. Slnko tu vychádza na inej strane a akosi príliš skoro. Ale je! Je tu slnko a to viac dní za sebou a celý deň! Slnko aj vychádza, hej!
Na ostrove dosť neskoro. 8:30 ráno a človek ešte aby svietil, čo je také šero. Potom do nejakej pol 5, pardon, pol po 4, je relatívne svetlo, pokiaľ sa teda nedovalí smršť (aké pekné slovo, dám ho mužovi vysloviť) spojená s ostrovným snehom = krúpami. Dnes bolo podľa predpovede i tu slnečno, ale aby to nevyzeralo príliš pozitívne, vycapili tam aj varovanie, trojuholník s výkričníkom. Najskôr som si myslela, že to znamená výstrahu kvôli priveľkému množstvu slnka, ale nakoniec to bolo len varovanie pred dažďom, ktorý mal prísť v noci. Tým sa zas počasie pokazí na pár týždňov.
Nečudo teda, že potreba svetla je tu veľká. Keď už von nesvieti ten zlatistý kotúč, tak aspoň (všetky) lampy v dome. A tá chodbová/schodisková celú noc. U nás nie, my šetríme energiou a okrem toho, spánok v tme je lepší pre pleť kvôli vitamínu E či také čosi, takže som tento čudný zvyk zrušila. Keďže bývame na polosamote pri lese a pri poli, ani žiadne pouličné osvetlenie neruší spánok môj. Až na tri svetlá od susedov, ale tým som akosi zvláštne rada. Hlavne takému jednému v diaľke. Pripomína mi, že tu žijú ľudia, keď v úplnej tme čumím v spálni do diaľky. Zvyk nechať vonkajšie svetlo zasvietené určite vznikol v Škótsku. Aby ľudia nemali depresie zo samoty a aby im stále pripomínalo, že kdesi v diaľave sú aj iné domy, v ktorých žije ten istý živočíšny druh -- človek.
Raz v noci mi bolo umožnené zazrieť aj inú žiaru. Ako veľakrát predtým, pri uspávaní detí som si len na chvíľu zavrela oči a prebudila sa o pár hodín, ehm, no a všade tma, ale von nejaké zvláštne svetlo. Kuknem z obloka, pretieram oči, ešte som nebola celkom v matrixe-pozemskej realite, tak som si najskôr myslela, že sa mi to sníva, ale nesnívalo, videla som meňavé a pohybujúce sa svetlo na oblohe. Polárna žiara! Krásna. Nie veľmi farebná, bol mi dopriaty len malý žltozelený pásik, ale cítila som sa magične.
Už menej romanticky sa cítim pri búrkach, ktoré tiež produkujú dosti agresívne svetlo -- blesky. Zo Slovenska som zvyknutá na riadne letné búrky s riadnymi bleskiskami, ale na ostrove sa blesky a búrky odohrávajú zásadne v zime. Aj na Vianoce hrmelo. Nevraviac o tom, ako minimálne polovici ostrova takáto nečakaná hrmavica odpáli kompy a rútery.
V jednu noc sme si s mužom všimli nové svetlo kdesi v diaľke, ktorého pôvod sme si nevedeli vysvetliť. Mohlo to byť vonkajšie svetlo jedného z holiday hauzov, mohlo... Ale aj film Brave o Meride, ktorú lákajú modré svetelné bytôstky do lesa, mohol byť odpoveďou. Veď keď na Slovensku máme svetlonosov, tak v tejto krajine bohatej na mýty musí tiež čosi podobné byť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára