Klopú na dvere. Aj Vianoce, viem. Santa na nás útočí z každej strany ostrova. Dcéram to mixujem s Mikulášom a Ježiškom a snažím sa im vysvetliť, ako to je na tomto svete. Možno im to je jedno, hlavne, že si našli čosi v čižme, že budú prézenty 24. aj 25. a ešte aj meniny budú...
No lucky girls sú tieto naše, výcuc z oboch kultúr sa im dostáva.
No lucky girls sú tieto naše, výcuc z oboch kultúr sa im dostáva.
Upratovať nejdem, lebo upratujem stále, sústreďujem sa na svoje projekty len. Natierať kusy nábytku a tak. Aby to tu vyzeralo jednotne a zladene ako v dome a nie ako v bazári. Lebo keď niečo na obrázku na internete vyzerá nejako, keď to príde, často to vyzerá inak ako to pôvodné nejako. Nie je to jednoduché, online-šopingovať.
Teraz pred Vianocami sa tá červená oficiálna pošta a aj rôzni kuriéri dosť nabehajú. Takže ak idú všetky lode, pošta nám chodí 2x za deň 6 dní v týždni. Tesne pred Vianocami aj 3x, lebo aj keď veľa ľudí chodí xmasovo-nakupovať do Glasgu, ktorý je v predvianočnom čase totálne šialený, stále sa veľa obyvateľstva spolieha na online nakupovanie.
Takže recy-koše dostávajú jesť v predvianočnom období hlavne kartónové krabice, v ktorých prišli darčeky od akože Santu.
Takže recy-koše dostávajú jesť v predvianočnom období hlavne kartónové krabice, v ktorých prišli darčeky od akože Santu.
No a poštári a poštárky. Sú to milí ľudia. V jednej z minidedín, kde sme kedysi bývali, roznášal poštu jeden veľmi milý listonoš, postarší pán. Vždy sa nám dievčatám pekne prihovoril aj v civile a tak. Obávam sa však, že som jedným činom navždy stratila jeho sympatie. Z istého dôvodu som raz pálila v dome šalviu. Vraj to smrdí ako mari-tráva. Neviem, to som naozaj len počula. Mužovi som v ten večer napísala vtipný odkaz na dvere, varovanie, že v celom dome smrdí tráva. A zabudla ho dať dole. Rovno do očí svietil nášmu rodinnému listonošovi nasledujúci deň. Neviem no. Či si všimol a či nie. Predsa len, je to Brit, podskupina Angličan = nedal znať na sebe nič.
Do minulého roka tu premával aj poštový autobus. Bolo to zaujímavé cestovanie, balíky si obsadili predné sedačky a ak sa chcelo voziť viac ako 7 ľudí, tak smola. Bol to len malý minibus. Ale už ho zrušili. Asi sa balíky sťažovali, že im ľudia zaberajú sedačky.
Ale jedna tunajšia poštárska vlastnosť ma dosť udivuje. Nie sú k našim úbohým balíkom obzvlášť jemní. Nálepka "krehké" na obálke neznamená nič iné ako "hoď to na zem, len s použitím trošku menšej sily, ale tak, aby to zadunelo aspoň trošku." Ďalšia vec je počasie. Viem, že doručovať sa musí i v nečase, ale nechať matrac von pred dverami v daždi? Viéém, naša chyba, výnimočne sme zamkli sme dvere v ten deň, ani neviem prečo, lebo tu sa dvere nezamykajú, iba keď je spln, lebo vtedy ľuďom hrabe, ako mi vysvetlil môj muž.
(Ne)výhodou sú aj miestni kuriéri. Dosť často zabudnú balík v sklade a hoci online sledovanie zásielky hovorí, že bol doručený, doma ho nieto. A keď ho konečne doručia, je napr. vlhký alebo jemne roztrhanký. Bohvie, v ktorom kúte skladu tíško plakal, kým si ho všimli. Plus, sú to najhroznejší hádzači balíkov. Zabúšia na dvere, síce, to iba tí červení, kuriéri rovno zdrmú kľučku, tresnú balík o zem, zacapnú dvere a idú het. Objednávať si to-jsou-svatební taniere z netu je teda dosť riskantné.
To si radšej už asi na Slovensku kúpim a prenesiem tu. Aj keď... ak by mali dopadnúť ako whisky, ktorú som dostala ako fľašu v Škótsku a na Slovensko priniesla ako sklo s neodolateľnou arómou rozlezenou po celej taške, tak si radšej žiadne taniere a krehkosti nekúpim nikde inde ako lokálne. Lebo všade sú premnožení hádzači balíkov a tašiek!
To si radšej už asi na Slovensku kúpim a prenesiem tu. Aj keď... ak by mali dopadnúť ako whisky, ktorú som dostala ako fľašu v Škótsku a na Slovensko priniesla ako sklo s neodolateľnou arómou rozlezenou po celej taške, tak si radšej žiadne taniere a krehkosti nekúpim nikde inde ako lokálne. Lebo všade sú premnožení hádzači balíkov a tašiek!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára