Program olympiády kedysi dávno a tam sa ti Briti chvália dymiacimi komínmi a zdravotnou starostlivosťou, podľa mnohých tou najlepšou na svete. Nechápala som nikdy tie tri magické písmená a už vôbec nie na olympiáde, to už čo má byť za okatú propagandu.
Muž sa mi to snažil vysvetliť. Že ako je všetko zadarmo. Ako jemu ten a ten doktor pomohol. Ako sa starajú. Pyšný bol na to ich NHS jednoducho. Veru, zvyknutý je na lepšô a tak bol v šoku, keď ma napríklad po pôrode na Slovensku nemohol prísť pozrieť na sálu. Komunikovali sme teda písomne, keďže mama a oco iba ak by s ním po rusky... Na nespisovne-krabicu od keksov som haprujúcim perom písala milému list, ktorý mu doručila mama predo dvere, on mi odpísal a mama zas doniesla mne. Ach, nemocničná romantika...
Druhýkrát tehotná som už bola tu na našom ostrovčeku. Teda, chýry, že som v tom, išli už mesiac predtým, ako došlo k zlúčeniu buniek. Test som si radšej kupovala anonymne na Slovensku. Bola som v strese, predsa len, iná krajina, iný systém, muž vedel o pôrodoch v Škótsku viac než ja, furt spomínal akési midwives, no reku, to ide byť sranda toto.
A veru bola. Babica Jane ma vyčerpala dlhým dotazníkom. A potom to bolo presne také, ako hovoril môj mužský, starali sa, chodili k nám domov, polovicu testov a vyšetrení, ktoré som si zo strachu či z akého to dôvodu dala spraviť na Slovensku, tu ani nespomenuli...
Potom dosť dlho nechodili, čo mi vôbec nevadilo. Až sa jedného dňa bolo treba dostať na pevninu na kontrolu. Letecky. Na našom mini-letísku zrazu chceli papier, že môžem letieť. Jááj, aha, no, nemám ho, ale zišiel by sa veru. Vybavili sme telefonicky o päť minút let. Myslím si, že práve tu začali mužove pochybnosti o kvalite NHS služieb. A to bol len začiatok. Zrazu začal byť problém, že by som chcela rodiť na ostrove. Po tomto vyhlásení sa počet návštev babíc prudko zvýšil a začali sa hľadať dôvody, prečo to nebude možné. Nie je tu kvalifikovaný lekár, keby sa niečo stalo. Skoro všetky ženy chodia rodiť na pevninu. Nemôžeme Vás nútiť, ale... Sú tu len tri babice, ktoré by museli byť stále v pohotovosti. Nemocnica tu má slabé vybavenie. Čo ak sa niečo stane?! Nedala som sa, ale bolo to vyčerpávajúce.
Môj chlap sa do toho zapojil stručne: -- Dieťa sa narodí tu na ostrove! -- Ó áno, pane môj, Vaše želanie je mi rozkazom, najskôr ale musíme nejako presvedčiť celé NHS, že to nebude problém.
Nazbierali sme si dôvody, prečo nemôžeme, ako je to tu bežná prax, ísť týždeň-dva pred termínom buď do hotela alebo k príbuzným: financie, vymeškanie z práce atď. Oni zaútočili mojím nízkym železom. To sa však začalo zvyšovať, hahá! Tak zapojili do boja priamo Dr. z mainlandu. Cez telefón mi vysvetlila, že ak by sa niečo stalo, musel by prísť vrtuľník a to je veľmi drahé. Keby som ožratá niekde spadla, vrtuľník by prišiel a nik by neriešil. Podľa môjho chlapa bol drahý ten telefonát, osem libier, musela som z jeho telefónu volať, no drzosť, nie že by oni zavolali! To už bola posledná kvapka preňho asi.
No služobníčky NHS sa nevzdávali a skúšali ďalej. V rámci kompromisu sme sa na 4 dni pred termínom vybrali do Glasgowu. A bola to pekná dovolenka, bolo teplo a slnečno, nefučalo ako u nás... Mali sme sa výborne, len v nemocnici neboli nadšení, lebo za tie 4 dni sa nestalo nič. Tak sa vraciame domov a na letisku sa ma pýtajú, kedy mám termín. Včera, odpovedám. ???? Počkajte tu, prosím. Skoro sme lietadlo nestihli, ale nakoniec ma pustili. A o deň nato sa nám narodila človiečka, blonďavá. Na ostrove. Lebo to tak chcela a celé NHS sa mohlo aj na hlavu postaviť, tak!
Potom dosť dlho nechodili, čo mi vôbec nevadilo. Až sa jedného dňa bolo treba dostať na pevninu na kontrolu. Letecky. Na našom mini-letísku zrazu chceli papier, že môžem letieť. Jááj, aha, no, nemám ho, ale zišiel by sa veru. Vybavili sme telefonicky o päť minút let. Myslím si, že práve tu začali mužove pochybnosti o kvalite NHS služieb. A to bol len začiatok. Zrazu začal byť problém, že by som chcela rodiť na ostrove. Po tomto vyhlásení sa počet návštev babíc prudko zvýšil a začali sa hľadať dôvody, prečo to nebude možné. Nie je tu kvalifikovaný lekár, keby sa niečo stalo. Skoro všetky ženy chodia rodiť na pevninu. Nemôžeme Vás nútiť, ale... Sú tu len tri babice, ktoré by museli byť stále v pohotovosti. Nemocnica tu má slabé vybavenie. Čo ak sa niečo stane?! Nedala som sa, ale bolo to vyčerpávajúce.
Môj chlap sa do toho zapojil stručne: -- Dieťa sa narodí tu na ostrove! -- Ó áno, pane môj, Vaše želanie je mi rozkazom, najskôr ale musíme nejako presvedčiť celé NHS, že to nebude problém.
Nazbierali sme si dôvody, prečo nemôžeme, ako je to tu bežná prax, ísť týždeň-dva pred termínom buď do hotela alebo k príbuzným: financie, vymeškanie z práce atď. Oni zaútočili mojím nízkym železom. To sa však začalo zvyšovať, hahá! Tak zapojili do boja priamo Dr. z mainlandu. Cez telefón mi vysvetlila, že ak by sa niečo stalo, musel by prísť vrtuľník a to je veľmi drahé. Keby som ožratá niekde spadla, vrtuľník by prišiel a nik by neriešil. Podľa môjho chlapa bol drahý ten telefonát, osem libier, musela som z jeho telefónu volať, no drzosť, nie že by oni zavolali! To už bola posledná kvapka preňho asi.
No služobníčky NHS sa nevzdávali a skúšali ďalej. V rámci kompromisu sme sa na 4 dni pred termínom vybrali do Glasgowu. A bola to pekná dovolenka, bolo teplo a slnečno, nefučalo ako u nás... Mali sme sa výborne, len v nemocnici neboli nadšení, lebo za tie 4 dni sa nestalo nič. Tak sa vraciame domov a na letisku sa ma pýtajú, kedy mám termín. Včera, odpovedám. ???? Počkajte tu, prosím. Skoro sme lietadlo nestihli, ale nakoniec ma pustili. A o deň nato sa nám narodila človiečka, blonďavá. Na ostrove. Lebo to tak chcela a celé NHS sa mohlo aj na hlavu postaviť, tak!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára