pondelok 14. septembra 2015

A KOMÁR MÁ NOHY V TRIKLI

Chudák. Tam sa prilepil a vyschol, v behu. Aspoň jeho poloha to naznačuje. Muž môj ťa tam nechal ako dekoráciu pri príležitosti nášho príchodu zo Slovenska, viem. A po stenách hodne zatiaľ čulých podobných príšeriek. Ale mám na to lidi. Naša malá rada chytá tieto potvorky do pohárov a vyhadzuje ich von, hundrúc, nech idú preč.


  Trikľu-melasu-treacle používam celkom často, niekedy aj na iné, nečakané účely, napríklad na vlasy ako tužidlo. Ale potom príde ten vietor a je po účese, takže častejšie si ju lejem na ovsené vločky, čím som zas za čudnú, lebo posvätná porridge sa predsa robí len za pomoci vody/mlieka, trochy soli a smotany či tak akosi.

Našťastie si môžem takéto bláznivé prznenia ich tradicionalít dovoliť, lebo nie som odtiaľto = som čudná už len z tohto dôvodu. Pár ľuďom som dala slovenskú čokoládu. Som pokrytec (rodovo správnejšie bude asi pokrytkyňa), lebo čoko nejem, ale keď chceli, tak som im urobila radosť.

A aká je škótska kuchyňa? Staršia generácia o nej ešte vie, lebo varí doma, ale pre mladších je to skôr taká medzinárodná vykrádačka. Keď má niekto poznámky o indických spoluobčanoch, pomyslím si, že veď bez ich curry by hádam aj od hladu pomreli.

Aj keď tu v Škótsku na tom ešte nie sú tak zle, zachraňujú to ovčie žalúdky a vnútornosti. Neviem, ako chutí haggis a ani to nechcem vedieť. Keď si ten môj robí full breakfast, aranž jeho taniera je na môj vkus málo zelený. Keď ho podpichnem, kde má zeleninu, tak mi slávnostne ukáže fazuľu z konzervy v paradajkovej omáčke. Ach, no vegoš z neho nikdy nebude, je to proste Škót. A tí majú vyberavé jazýčky. Tu na ostrove veľa ľudí neznáša a neje nasledovné: med, huby, maslo (radšej plastlo aka margarín), mak, rascu, fazuľu, plesnivý syr. Proste, ak niekto nemá rád napr. maslo, takmer 100% nemá rád ani ostatné veci zo zoznamu. A čo majú radi? Ajron brú, kkolu, hranolky a čipsy (to je až medzník v živote bábätka, keď ich prvýkrát vyfasuje na tanieri, a že to býva veľmi skoro...), roast všetko, toastovaný "chlieb", s margarínom samozrejme, čierny čaj s mliekom, čedar, vyškvarenú slaninu, spaghetti bolognese, fish n chips s -- a teraz pozor -- hráškom a kukuricou! Predsa len dáke zelí.
Ale musím sa priznať, že niektoré ich čudnosti mi zachutili, napríklad chlieb (nie ten ich, ale môj domáci, ktorý je iba ženská časť našej rodiny, čo je väčšina, ha!) so syrom a džemom. Čudnochutné.

Čipsy s octom žiaľ patria do kategórie hnusnonechutné. Keď som chcela svojim žiakom v rámci projektu o Británii priblížiť divotvornosť britskej kuchyne, zaliala som čipsy octom a ponúkla. Žujú, žujú a nič. Ticho. Kde sú zhnusené ksichty, preboha, nenechávajte ma v tom samu! Nič. Priznali, že im to chutí. Chutí?! Asi som vychytala triedu, v ktorej boli všetci žiaci a žiačky v minulom živote Britmi. Možno by im chutila aj vyprážaná čoko tyčinka istej planetárnej značky, ktorá vznikla práve tu, v Škótsku. A potom že všetky čudnosti prichádzajú z Ameriky!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára