pondelok 27. júla 2015

ČAKÁME... A NEMÁME... A VIDÍME ŤA!


Tu na ostrove sa stále na niekoho a niečo čaká. Ešte stále čakáme, kým nám dorobia chodník do záhrady (viéém, oni len odišli na obedňajšiu prestávku, ktorá trvá už pomaly dva mesiace). I v obchodoch sa čaká a to nielen v rade pri pokladni.
Nedávno som potrebovala strúhaný kokos. Čakala som dva týždne, kým dorazil do obchodu, najväčšieho tu na ostrove. Inak sú tu ešte také miniobchody v ostatných dedinkách, kde zoženiete všetko, čo potrebujete. Teda, ak ste pôvodom odtiaľto. Ja ako NeŠkótka mám často problém, keďže som rozmaznaná takmer-vegetariánka a nejem "ich" "chlieb", hoď-ma-do-rúry jedlá, sladkosti, keksy, balené všetko možné, veď treba Zem zahádzať zbytočnými obalmi, mliečne výrobky a je toho tak veľa, čo nejem, že už ani neviem, čo jem a ako vlastne dokážem na ostrove prežiť. K životu by mi stačili rôzne druhy ovocia a zeleniny, aby som nemala pocit, že jeme furt to isté, ale ponuka je tu dosť obmedzená, teda aspoň pre takú maznu, ako som ja, lebo nemám akosi chuť na jabká z Nového Zélandu, cesnak z Číny alebo hrozno z Indie. Podľa mojich výskumov je tu permanentne nedostatkovým tovarom praobyčajný mak a kakao. Mama, ďakujem ti za balíčky!

Také paradoxné trošku. Že sa radi hrdia, ak je niečo Scottish, alebo už aj British, to vycapia nálepky po celej uhorke, že bola vypestovaná v UK, ale to robí asi tak 10% tovaru. Inak je skoro všetko dovezené z rôznych exotických krajín. Ok, taký je princíp trhu dnešnej doby, ale v krajine černíc predávať černice z Mexika??? Veď rastú za každým plotom! Byť Škótkou, asi sa sťažujem na nejakom úrade pre národnú hrdosť. Isto tu dačo také majú, lebo tu majú úrady hojne rozmnožené.

Neviem no. Navrhovala by som viac využívať polia na pestovanie aspoň základných plodín a odsunúť posvätné ovce a kravy dakde na neúrodnejšie lúky. Viem, že bez slnka sa ťažko pestuje ovozel, ale už keď aj tu u nás na ostrove dokážu dozrieť záhradné jahody, tak tá šanca tu je.

Ale už mám taký svoj systém a viem, v ktorom obchode a v ktorej dedine čo predávajú, takže hladná nebývam. Poľský sklep tu nie je, iba jedna poľská minipolička so zaváranými uhorkami, kyslou kapustou a nakladanou fazuľou. Teda, nemávajú to všetko naraz, to zasa si svojich Poliakov tak nerozmaznávajú. To im musí stačiť. Ale to je v dedine ďaaaaleko od nás, 20 min cesty busom a úplne iný smer, takže tam nejako často nechodím, lebo busy späť sú dosť riedke. Minule som tuto v našom obchode objavila bio (!!!!!!) kyslú kapustu. Jedna-jediná fľaša tejto vzácnej poživatiny na polici sedela. Fajné to bolo. Problém nastal vtedy, keď sme chceli viac. Už sa tam odvtedy nezjavila.

Niekedy som veľmi naivná, veď čakať, že sa po vykúpení tovaru tento obchodníkmi opäť objedná, kdeže, tu sa takto nehráme. Proste bola tam tá kapusta a už jej niet. Ale majú aj iné veci pre čudákov môjho typu, takže sa v podstate nemôžem sťažovať. A niekedy trpia aj všejediaci Škóti, nielen semivegetariáni. To vtedy, keď zo dva dni nejdú lode. Žiadny "čerstvý" balený "chlieb". Žiadne mastné šišky, žiadne banány, žiadne mrazárňy a žiadne noviny. A keď to už dovezú, tak je to o 20% drahšie ako na pevnine. Keď bol nedávno muž v civilizovanom svete a vrátil sa s veľkým nákupom, neverila som, že stál len 40 libier. Tu by to bolo hádam aj 100 libár plus každý by vedel, koľko, kedy a čoho ste nakúpili, čiže nákupy "tam von" sú výhodnejšie aj z tohto dôvodu. Kupovať taký tehotenský test na ostrove, tak to už netreba ani oznamovať rodine, že bude prírastok. Všetci všetko vidia i vedia.

Vedel to už aj George Orwell, ktorý na susednom ostrove Jura napísal svoje dielo o veľkom bratovi. To sa isto tu u nás inšpiroval, keďže tam je viac jeleňov ako ľudí. A tie, myslím si, tehotenské testy a bio ovsená kaša nezaujímajú. Aj keď... Tu človek nikdy nevie, kto a kedy sa kuká.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára