Ojajáj. V príspevku o hmyze som zabudla spomenúť midžisy.
Teda midges, muchničky. Otravné malé hmýzy, ktorých meno v lete vysloví každý aspoň
raz za deň. Sú to prefíkané krvilačné živočíšky, to hej.
Vedia, kedy vyliezť na lov a zaútočiť.
Dajú sa síce ľahko zničiť, ale vyžaduje to páckanie sa po vlastnom tele a keď sú v prevahe, tak to je lepšie vzdať a ísť sa schovať domov. Lebo inak je to ako sa nechať pichať lietajúcimi mini-ihlami. Vzdušná akupunktúra. Veru, vedia pokaziť pekný večer na pláži. Myslím, že existuje o nich aj kniha. Určite to je interesantné čítanie. Raz, na dôchodku... Niééé, tak sa nudiť asi nikdy nebudem.
Dajú sa síce ľahko zničiť, ale vyžaduje to páckanie sa po vlastnom tele a keď sú v prevahe, tak to je lepšie vzdať a ísť sa schovať domov. Lebo inak je to ako sa nechať pichať lietajúcimi mini-ihlami. Vzdušná akupunktúra. Veru, vedia pokaziť pekný večer na pláži. Myslím, že existuje o nich aj kniha. Určite to je interesantné čítanie. Raz, na dôchodku... Niééé, tak sa nudiť asi nikdy nebudem.
Zaujímavé je, že ani dážď si s nimi neporadí. Asi sa vedia uhýbať dažďovým kvapkám. Myslím, že na ne účinkuje ten rozmarínový repelent a aj cesnak, ale nemám to ešte dokonale overené, lebo nikdy neviem, kedy sa zjavia a okrem toho, ja riešim kliešte hlavne, čiže si sprejujem nohy a ruky a oni útočia hocikde, kde vycítia kúštiček odhalenej kože. Stačí im fakt 2 mm, také sú to skromné tvory.
Preto tam niekto hore
vymyslel pre Škótsko vietor. Aby odfúklo midžisy a ľudia mohli ísť raz za
rok, keď je slnečno, na pláž alebo do záhrady bez obáv. Bez vetra sa
midge pohne. Vietor je všadeprítomný, priateľ náš. Občas zhodí škridle z domov,
ošklbe stromy, rozvíri odpadky, odfúkne trampolínu zo záhrady, prevráti tam čokoľvek nezaistené, zhodí čiapku z hlavy... To od neho nie
je pekné a neprináša to ľuďom žiaden úžitok. Ale musíme s ním žiť dajako.
A tak som nudná a mojou domovskou stránkou je počasie, kde sledujem
najmä jeho rýchlosť. Kukať na ostatné ikonky sa neoplatí, lebo v nich je vždy každý druh počasia v rámci jedného dňa. Neviem, či to je lenivosť predpovedačov alebo naopak, ich skúsenosť. Asi oboje. Proste najlepšie je vycapiť na stránku s počasím ikonku slnka schovávajúceho sa za mrak s kvapkami. Lebo tu je aprílové počasie skoro stále.
A aké rôzne kombinácie tu zažívame. Keď má byť celý deň slnečno, isto aspoň raz zaprší a keď má len pršať, isto aspoň raz zasvieti slnko, príliš často ale na presne opačnej strane ostrova, ako sa nachádzam ja. Aspoň môžem na dúhu kukať, no. Keď je slnečno a mohlo by byť teplo, tak fúka a tým pádom nie je tak teplo. Keď je teplo a nefúka, je zamračené. Niekedy prší aj fúka a je aj slnečno, naraz. A moja najobľúbenejšia: krúpy, dážď, trochu slnka a vietor. To väčšinou, keď idem po ulici s plnými taškami a dvomi deťmi, tak sa z ničoho nič toto prirúti a ani sa nikde schovať, ani bežať, ani nič, len sa nechať ubiť krúpami.
A aké rôzne kombinácie tu zažívame. Keď má byť celý deň slnečno, isto aspoň raz zaprší a keď má len pršať, isto aspoň raz zasvieti slnko, príliš často ale na presne opačnej strane ostrova, ako sa nachádzam ja. Aspoň môžem na dúhu kukať, no. Keď je slnečno a mohlo by byť teplo, tak fúka a tým pádom nie je tak teplo. Keď je teplo a nefúka, je zamračené. Niekedy prší aj fúka a je aj slnečno, naraz. A moja najobľúbenejšia: krúpy, dážď, trochu slnka a vietor. To väčšinou, keď idem po ulici s plnými taškami a dvomi deťmi, tak sa z ničoho nič toto prirúti a ani sa nikde schovať, ani bežať, ani nič, len sa nechať ubiť krúpami.
A inak, leto už bolo. Dva dni. Ten druhý som si skoro aj kraťasy obliekla, ale zamračilo sa a už nebolo tak teplo ako ten prvý letný deň. Teraz sme späť v zimnom počasí. Dnes sme išli von v kabátoch a čižmách. A ľudia sa sťažovali, akí sú zmrznutí. Bodaj by nie, keď bolo desať stupňov a ešte aj akási tajomná hmla obchádzala ostrov. Už aj miestnym je toto meškanie aspoň nejakého leta čudné. Stále ma ubezpečujú, že toto nie je typické a takéto zlé to väčšinou nebýva.
No dnešný deň bol výnimočný tým, že nefúkalo. Nič. A tu sa dostávam k výhodám vetra. Keď poperiem, a ak je náhodou slnečno alebo aspoň zamračené bez dažďa, vyvešiam a čakám. A on príde! Občas síce trochu búrlivejší, kedy aj štipce s označením „vydržia aj víchricu‟ zlyhávajú a vtedy sa prádlo zbiera zo susedovic záhrad, ale tak je to aspoň dôvod na small talk. O počasí, ako inak.
Vietor, to je aj zábava pre deti. Že miestne deti sa tak hrávali -- stáli na vhodných miestach, kde ich vietor hádzal do stán. Šup napríklad na nekryté futbalové ihrisko a bežať proti vetru. A v zime je to parádna výhovorka pre autobusárov. Ani deti sa nedostanú do školy. Proste veterné prázdniny.
Keď sme sem prišli bývať, môj limit na chodenie von bol vietor o sile 20 míľ za hodinu. Ak bolo viac, nešli sme. Teraz je to okolo 40. Kuknem z okna a poviem si, že zas preháňajú tí predpovedači alebo že proste budeme bežať a pôjdeme aspoň do obchodu.
Miestni majú vlastnú stupnicu na meranie rýchlosti a sily vetra:
10 -- 15 míľ za hod. -- bezvetrie, nestojí za reč, ponecháva sa bez komentára
20 míľ -- breezy
30 míľ -- fresh
40 míľ -- not too bad
50 míľ -- windy
60 + míľ -- a bit wild
Keď hlásia zle, ľudia bežia do toho nášho miniobchodu a skupujú konzervy. Lebo lode samozrejme tiež nechodia, keď vonku fučí, takže na čerstvé veci zabudnime. Ale záleží vraj od kapitána, či to riskne. Jeden to raz riskol a loď sa našla preďaleko od obvyklej dráhy. Tak teraz už riskujú len tak trošku alebo vôbec. Skôr radšej zrušia loď, nechce sa im asi na vracajúcich ľudí pozerať. Lebo v takom počasí tá loď, a všetko s ňou vnútri, ide raz hore, potom dole ako na karte 2 pentaklov.
Teraz je tiež bezvetrie. Žiadne kvílenie a desivé zvuky, tíško je. Lebo väčšinou si tu veselo Meluzína spieva. Veru, na zimu chodí do Škótska strašiť.
No nič. Idem ja prádlo schovať. Lebo vraj má pršať v noci. Isto nebude. Lebo to sú také tie bežnodenné zákony schválnosti. Keby som vyvešala, leje. Takto bude možno hviezdnatá noc. Na päť minút. A potom zas oblaky a možno aj krúp a tak ďalej a ďalej...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára