nedeľa 3. marca 2019

AKOSI SA TO OBRÁTILO

Niektoré obrátenia ma prekvapili v dobrom, niektoré v tom opačnom, až šokovom. Akože tak že "kde to žijem??"
To je tak, vláda, organizácie aj mimozemšťania už hádam sa snažia a snažia obrátiť ľudí, ale berú to z konca, z ktorého to jednoducho nejde alebo minimálne nie tak rýchlo. Opakovaním sa to možno dostáva do podvedomia, ale pomaly a v ľuďoch to bude zakorenené, kým sa nezobudia sami od seba a do seba, každý sám a sama. 
A tak čítame na každom kroku, ako máme byť tolerantní, ctiť všetkých ľudí bez ohľadu na vek, pohlavie a národnosť. Pekná myšlienka. Až na to, že v praxi to je úplne naopak.

Prišiel mi list od samotného poslanca škótskeho parlamentu. Premenoval ma síce na Patryka so ženským priezviskom, ale snaha sa cení. List to bol pekný, farebný, tak som mu odpustila. Stálo v ňom, že teda škótska vláda zaplatí  dobrodejom, čo pracujú pre komunitu, ten oný poplatok za nich. A ospravedlňoval sa mi a nám ostatným, ktorí nespadáme do tejto skupiny, že do tohto sektoru ich chápadlá nedočiahnu a teda si to budeme musieť zaplatiť. Kým sme sa vrátili zo super-krátkej návštevy Slovenska, ten poplatok sa už aj zrušil. A teraz sa vraj aj Brexit posunul. Neviem. Nesledujem to. Len muž mi hovorí najnovšie aktualizácie. Tak reku, nech je ako chce.

A teda skočím na to milé obrátenie a to rovno do autobusu v metropole Dolnej Oravy. Hľadajú nových šoférov. A nielen ich, ale aj ženy šoférky. Nie že by som mala také ambície, ale v dobrom ma to prekvapilo. Keby ešte aj platy mali potom také isté, to by už bolo úplne super. Alebo možno sa dám na leto tam zamestnať, zistím a potom vám poviem. To by som si mohla už aj začať ten vodičák robiť asi. Uvidím. Nechám to plynúť.

Šokové obrátenie nastalo tuto u nás vo vedľajšej minivieske, kde je škola, do ktorej chodí moja hnedovlasá. Malo to nastať ešte pred Vianocami, ale z rôznych dôvodov sa to presunulo až na január. Práve vtedy sa odohralo slávne panto, predstavenie, ktoré si deti nacvičia pre rodičov. Môžete ísť na to aj do divadla a zabaviť sa. Nebola som ešte a neviem, či ma to až tak láka. Toto školské panto ma však vôbec nezabavilo. Deti boli zlaté, snažili sa. Ale tá hra... No nie, nesmiala som sa. Ešte že kameraman stál za mnou, lebo by ma musel vystrihnúť, tak znechutene som sa ksichtila. Malo to byť o kovbojoch a Amerindiánoch. To som už tušila konflikt s mojím presvedčením. Tá časť histórie nech je zabudnutá na veky vekov a nie to ešte oživovať v akože srandovnom tóne = pôvodní obyvatelia sú divosi so zlou angličtinou. Čo som ale netušila, bola celková téma tej hry. Kovbojka po celý čas opakovala, že je len dievča, všetci jej to pripomínali, aby to náhodou nezabudla, alebo my všetci v publiku, a že je teda neschopná a čo tam vlastne robí, veď ženy sú LEN ženy. To ma už zo stoličky zdvihlo. Posťažovala som sa známej. Tá hovorí, že išlo o to, že to je história a tak to bolo. Hej, ale deti to nevedia a hlavne, nemali by to oživovať a opakovať, hlavne v dnešnej dobe. To je jedno, že to je len hra. Deti to poberú do svojej mozgovej špongie a nevedia si povedať, že to je len akože, že to je sranda, že to tak už nie je (?), že to je proste SHIT áno, táááák 😝 Deti proste odpapagájovali text, ktorému ani nerozumeli veľakrát, aby sa obecenstvo = dospelí bavilo. Takže sa nám podarilo uraziť troch v jednom -- prvých obyvateľov Ameriky, ženy a aj deti. Výýýýýborne. Vitajte v Británii 70. rokov. Retro, yeah.

Popletené vibrácie ľudí sa premietli aj do prírody a tak sa už tak stalo, že už máme nasušený podbeľ. Narcisy už budú pomaly hádam aj odkvitať a potom nastúpia zvončeky, ktoré sú väčšinou májové, ale tento rok budú asi aprílové. A potom sa budeme tešiť na whisky festival, ktorý pre nás bude čisto hudobný. A dúfam, že bez "srandy", ktorá by ľudí rozdeľovala na tých dobrých a tých nie dosť dobrých. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára